Myslíte si, že len vy máte zlú pamäť, zabúdate bežné veci a pri pohľade na usmievajúceho človeka, ktorý kráča oproti vám vás zalieva studený pot, lebo vôbec netušíte kto to je?

Prečítajte si jeden z našich pripravovaných krátkych príbehov  strát a nálezov, s otázkami na rozpamätanie v ktorých sa možno nájdete a zistíte, že v tom nie ste sami a dokonca to s vami nie je až také zlé.

Chcete vedieť o projekte Straty a nálezy viac? Chcete sa aj vy podieliť svojimi príbehmi o vašich zlyhaniach a úspechoch vašej pamäti s ostatnými? Chcete byť so svojimi príbehmi spolu s nami spoluautori pripravovanej knižky Straty a nálezy? Alebo nás jednoducho v našom projekte chcete podporiť? Napíšte nám na

 

Ukážka z pripravovanej knižky o Stratách a nálezoch:

Ako som stratila školskú tašku

Svoju základnú školu som mala rovno pred domom, ale na strednú som chodila do inej časti mesta. Každé ráno som sa najprv snažila dostať do preplneného autobusu, ktorému sa veľakrát neotvorili ani dvere, ako na nich boli ľudia natlačení a aj mne sa pri najväčšom šťastí podarilo stáť maximálne na schodíkoch. A potom som prestúpila ešte na električku, ktorá chodila k mojej škole.

Na cestu električkou som sa vždy tešila, keďže som sa tu stretávala so svojou kamarátkou a mohli sme si po ceste pokecať, vždy bolo o čom.

Pravdupovediac na strednú som mohla chodiť aj so svojím bratom, keďže sme chodili na rovnakú školu. Ale ako to už býva, každý z nás si chcel ísť svojou cestou a do tej rozhodne nepatrila starostlivosť o mladšiu sestru, alebo staršieho brata. Raz za čas sa nám ale stalo, že sme sa predsa len v nejakom dopravnom prostriedku spolu stretli.

V ten deň sme sa už vracali zo školy, s kamoškou sme si sadli úplne dozadu električky, tašky, alebo skôr batohy, ktoré sme vtedy nosili, hodili pod nohy a len tak sme sa bavili. Vtom sa pri mne zjavil môj brat a poprosil ma, či by som mu nezobrala jeho školskú tašku domov, že on ešte niečo má. Žiadny problém, jeho tašku som si dala na kolená a pokračovala v rozhovore.

Keď sme vystupovali z električky, skontrolovala som len letmým pohľadom, že mám tašku a vystúpili sme. Trvalo len pár sekúnd, kým si môj mozog uvedomil, že mám ako vždy školskú tašku so sebou, ale len bratovu, a svoju som nechala pod sedadlom v električke.  Kým som sa stihla otočiť a urobiť tých pár krokov ku jej dverám, tie sa mi rovno pred nosom zatvorili a električka sa pohla. Nenapadlo mi nič lepšie ako utekať za ňou. Našťastie pre mňa bola neďaleko križovatka a električka tam zastavila. Stihla som ju dobehnúť a rýchlo som vysvetlila cez okienko niekomu, kto sedel na mojom mieste, že som tam nechala batoh. Bol taký dobrý a vyhodil mi ho cez to okienko von skôr ako sa električka znovu pohla. Bola som naozaj rada, lebo v ďalšom preteku električka verzus ja by som asi prehrala.

Otázky na zamyslenie:

Stereotyp je dobrý, ale keď vám ho niekto preruší, môžu nastať komplikácie. Soľ namiesto cukru v káve. Zlé odbočenie na známej ceste a iné príklady. 

Stalo sa niečo podobné aj vám, čo narušilo váš stereotyp?

„Projekt realizovaný s podporou hlavného mesta SR Bratislavy z grantového programu Bratislava pre všetkých“

Projekt realizuje OZ MEDZIGENERÁCIA.