Vek je len jednou z príčin, ktorá má vplyv na prirodzené starnutie mozgu a s ním spojené aj zhoršovanie pamäti.

Vždy keď stretnem seniorov ďaleko za osemdesiatkou, ktorí s ľahkosťou zvládajú pamäťové cvičenia, snažím sa zistiť prečo je to tak. A takmer vždy je odpoveď rovnaká. Sú to ľudia, ktorí sú celé dni aktívny fyzicky aj mentálne. Cvičia alebo všade chodia pešo a na bicykli, majú rôznorodé záujmy a koníčky, stále na niečom pracujú, či už vo svojich záhradkách, alebo ešte čiastočne aj vo svojich profesiách, neustále nasávajú nové informácie a sú ochotní sa učiť nové veci. Sú veľmi otvorení a majú rôznorodé sociálne vzťahy naprieč generáciami.

Toto je aj odpoveď na otázku, čo spôsobuje, že starší ľudia (ne)zabúdajú. Ak niečo z toho, čo som opísala chýba, pamäť začína štrajkovať. A vzhľadom na to, že seniori sú izolovanejší, majú menej pohybu, aj v dôsledku rôznych zdravotných obmedzení, nemajú toľko vnemov, uprednostňujú stereotypy, spánok, ktorý je pre pamäť veľmi dôležitý nie je kvalitný, alebo je prerušovaný, dochádza k už spomínanému zhoršovaniu pamäti, ktoré si sami na sebe všimnú.

Niekedy človek sám na sebe vidí, že to už nie je s pamäťou to čo bývalo. Ale veľakrát si toho ako prvá všimne rodina alebo známy. Tými signálmi, že sa niečo deje môžu byť situácie, ktoré som pred tým zvládal bez problémov a zrazu sa mám problém rozhodnúť. Mám problém narábať s vlastnými financiami, mám problém s komunikáciou – vypadávajú mi bežné slová, alebo si vymýšľam vlastné novotvary, neorientujem sa v čase alebo priestore, to znamená, že netuším aký je deň, alebo ako som sa ocitol v obchode. Môžem často hľadať veci, ktoré sú na absolútne neštandardných miestach ako kľúče v krabici od topánok alebo peňaženka v zásuvke s ponožkami.

Je ale dôležité sa vždy objektívne pozerať na situáciu. V období, kedy je človek vystavený nadmernému stresu, berie určité skupiny liekov, je v depresii alebo má naozaj málo spánku, môže mať prirodzene problém s pamäťou a tieto sa vytratia akonáhle zmiznú aj okolnosti, ktoré ich vyvolali. Preto je vždy dobré poradiť s odborníkom, ktorým môže byť v prvom kroku napríklad všeobecný lekár.

Každopádne nikdy nie je príliš skoro začať trénovať pamäť. Keď sme deti, prirodzeným tréningom je pre nás škola. V produktívnom veku je to väčšinou práca a rodina. Ale čím sme starší, tým tých “pamäťových trénerov“ výrazne ubúda a v spojení s prirodzeným starnutím mozgu sa nám naša pamäť preukázateľne zhoršuje.

Ako som spomínala, ten pokles kognitívnych funkcií máme čiastočne vo svojich rukách – celoživotné vzdelávanie, pohyb, dostatok kvalitného spánku, vyhýbanie sa zdravotným problémov ako je vysoký krvný tlak a nadváha, vyhýbanie sa stresu  a dodržiavanie všeobecných zásad zdravého životného štýlu môžu našu pamäť udržať dlho sviežu.

Tak hor sa do toho!