Vek je len jednou z príčin, ktorá má vplyv na prirodzené starnutie mozgu a s ním spojené aj zhoršovanie pamäti.

Vždy keď stretnem seniorov ďaleko za osemdesiatkou, ktorí s ľahkosťou zvládajú pamäťové cvičenia, snažím sa zistiť prečo je to tak. A takmer vždy je odpoveď rovnaká. Sú to ľudia, ktorí sú celé dni aktívny fyzicky aj mentálne. Cvičia alebo všade chodia pešo a na bicykli, majú rôznorodé záujmy a koníčky, stále na niečom pracujú, či už vo svojich záhradkách, alebo ešte čiastočne aj vo svojich profesiách, neustále nasávajú nové informácie a sú ochotní sa učiť nové veci. Sú veľmi otvorení a majú rôznorodé sociálne vzťahy naprieč generáciami.

Toto je aj odpoveď na otázku, čo spôsobuje, že starší ľudia (ne)zabúdajú. Ak niečo z toho, čo som opísala chýba, pamäť začína štrajkovať. A vzhľadom na to, že seniori sú izolovanejší, majú menej pohybu, aj v dôsledku rôznych zdravotných obmedzení, nemajú toľko vnemov, uprednostňujú stereotypy, spánok, ktorý je pre pamäť veľmi dôležitý nie je kvalitný, alebo je prerušovaný, dochádza k už spomínanému zhoršovaniu pamäti, ktoré si sami na sebe všimnú.

Niekedy človek sám na sebe vidí, že to už nie je s pamäťou to čo bývalo. Ale veľakrát si toho ako prvá všimne rodina alebo známy. Tými signálmi, že sa niečo deje môžu byť situácie, ktoré som pred tým zvládal bez problémov a zrazu sa mám problém rozhodnúť. Mám problém narábať s vlastnými financiami, mám problém s komunikáciou – vypadávajú mi bežné slová, alebo si vymýšľam vlastné novotvary, neorientujem sa v čase alebo priestore, to znamená, že netuším aký je deň, alebo ako som sa ocitol v obchode. Môžem často hľadať veci, ktoré sú na absolútne neštandardných miestach ako kľúče v krabici od topánok alebo peňaženka v zásuvke s ponožkami.

Je ale dôležité sa vždy objektívne pozerať na situáciu. V období, kedy je človek vystavený nadmernému stresu, berie určité skupiny liekov, je v depresii alebo má naozaj málo spánku, môže mať prirodzene problém s pamäťou a tieto sa vytratia akonáhle zmiznú aj okolnosti, ktoré ich vyvolali. Preto je vždy dobré poradiť s odborníkom, ktorým môže byť v prvom kroku napríklad všeobecný lekár.

Každopádne nikdy nie je príliš skoro začať trénovať pamäť. Keď sme deti, prirodzeným tréningom je pre nás škola. V produktívnom veku je to väčšinou práca a rodina. Ale čím sme starší, tým tých “pamäťových trénerov“ výrazne ubúda a v spojení s prirodzeným starnutím mozgu sa nám naša pamäť preukázateľne zhoršuje.

Ako som spomínala, ten pokles kognitívnych funkcií máme čiastočne vo svojich rukách – celoživotné vzdelávanie, pohyb, dostatok kvalitného spánku, vyhýbanie sa zdravotným problémov ako je vysoký krvný tlak a nadváha, vyhýbanie sa stresu  a dodržiavanie všeobecných zásad zdravého životného štýlu môžu našu pamäť udržať dlho sviežu.

Tak hor sa do toho!


Appky na zlepšenie pamäti? – dá sa to aj inak

Pred dvomi rokmi na podujatí Noci výskumníkov dával chlapík pri jednom stánku na pohľad nenáročnú úlohu. Zapamätaj si čo najviac čísiel v správnom poradí. Povedal štyri číslice v sekundových intervaloch, následne som ich mala zopakovať. Tak toto sa mi zdalo až detinsky ľahké a hravo som to zvládla. Nasledovalo číslic 5,6. Myslím, že na siedmych som už pohorela. Rozdiel len tri čísla navyše a moja pamäť bola v koncoch. Tak jednoducho nemám práve pamäť na čísla a s týmto konštatovaním som spokojne odišla.

Aj by som zabudla na túto epizódu, keby som krátko po tomto evente náhodou nenatrafila na knihu Daniela O´Briena – Cvičte svoji paměť.  Rozhodne nie som zástancom kníh, ktoré uvádzajú, že vám zmenia život, ale táto zmenila môj názor, čo sme si schopní zapamätať. A ja som sa začala o trénovanie pamäti zaujímať intenzívnejšie.

Zistila som, že pamäť a jej zlepšovanie je predmetom biznisu ako čokoľvek iného. Existujú klasické kurzy, na ktorých vás naučia pamäťové techniky, alebo si môžete vybrať z niekoľko desiatok aplikácií. Všetci sa zaručujú a oháňajú výskumami,  že ak s nimi budete pravidelne trénovať, alebo používať ich metódy, vaša pamäť sa zlepší.

Vyskúšala som teda obidvoje. Prečítala kopu kníh ohľadne pamäti a dokonca som si urobila kurz, ako trénovať pamäť – áno, dnes sú už kurzy zjavne na všetko. A jasné, že žiadny workshop z vás pamäťového šampióna neurobí, ale hľadala som informácie všade, kde sa dalo, takže sa mi zdá, že moje závery môžu byť aspoň trochu objektívne.

Takže hlava či aplikácie?

1.Hlava – pamäťové techniky

Na mojom prvom workshope nám chlapík pustil video, kde sa iný týpek  snažil zapamätať na jedno pozretie balíček žolíkových kariet, v počte 52. Celkom fascinujúce sledovať. Rovnako zázračná sa zdala aj rýchlosť s ktorou to dokázal. Momentálny rekord je okolo 20 sekúnd.


Človek by  povedal, že títo ľudia musia mať pamäť vymakanú neustálym tréningom. Workshop pokračoval konštatovaním, že ak zvládneme dve základné techniky, ktorými sú pamäťové paláce (metóda loci) a master systém a ich kombinácie, budeme schopní zapamätať si veci aké len chceme, vrátane balíčku kariet.

Techniky sú založené na vizualizácii a vo svojej podstate sú veľmi jednoduché. Ak ich chce človek aktívne používať, potrebuje menšiu prípravu, ale výsledok je zaujímavý. Osobne si myslím, že by sa mali učiť na každej základnej škole v predmete – ako sa učiť inak ako memorovaním.

Vyskúšala som sama na sebe.  Balíček kariet som dala síce s časom okolo šiestich minút, ale na prvý krát a všetky. Po pár dňoch trénovanie, rozumej tak pol hodinku denne som zvládla zapamätať si päťdesiat náhodných číslic pod dve minúty a vedela som ich zopakovať aj po 24 hodinách. A áno, dá sa to používať aj na mená, cudzie jazyky – technika kľúčového slova a ďalšie veci. Je už na každom ako si to preklopí do praxe. Alfou a omegou pri všetkých je vedieť správne používať vizualizáciu, na čom väčšina ľudí pohorí.

Čo som tým chcela ale povedať, je len to, že si nemyslím, že by sa moja pamäť  zlepšila, je to len o jej použití. Dostala som návod ako a urobila som to podľa neho.

Inak keď robili scany fMRI mozgu, tým, ktorí sa zúčastňujú pamäťových súťaží, zistili, že rozdiel medzi nimi a bežným mozgom ktorý si zapamätá päť číslic v poradí nie je. Jediným rozdielom je len aké časti mozgu pri zapamätaní používajú.

A v tomto momente by som premostila a prešla na aplikácie, ktoré sľubujú, že po pravidelnom tréningu bude vaša pamäť výkonnejšia a zároveň si precvičíte pozornosť a ďalšie kognitívne funkcie.

2. Aplikácie – tréning kognitívnych funkcií

Vyskúšala som bežne dostupné - Lumosity, Peak, Elevate, NeuroNation, Fit Brain Trainer, Memrise ( učenie slovíčiek s využitím vizualizácie) - vo svojej podstate fungujú na rovnakých princípoch aj keď ich je samozrejme oveľa viac. Ponúkajú desiatky až stovky variácií hier, v základných verziách väčšinou zdarma, ktoré majú precvičiť rôzne kognitívne funkcie. Medzi ne sa najčastejšie zaraďuje okrem pamäti aj koncentrácia, reakčný časť, alebo pohotovosť, priestorová orientácia, jazykové schopnosti a exekutívne funkcie ako riešenie úloh, alebo plánovanie.


Hry vyzerajú v začiatkoch triviálne, chce to ale mieru sústredenia, aby ste napredovali. Ak si niektoré z nich obľúbite, čo je veľká šanca, lebo každý máme určitý typ radi - či už logické, na rýchlosť, slovné skladačky alebo priestorové – je to jedna z možností, keď máte voľnú chvíľu, ako ju relatívne zmysluplne využiť.

Väčšina aplikácií, má pre užívateľa nesporné čaro v tom, že trackuje vaše výkony a zároveň ich porovnáva s ostatnými. Takže máte aký taký prehľad, že nie ste na tom najhoršie v porovnaní s ostatnými a progres, ktorý vám aplikácia podsúva je tiež motivačný.

Aby som bola objektívna, všetky tieto poznávacie schopnosti sa dajú trénovať a aj to robíme vedome, či nevedome v bežnom živote bez technológií, ale tu je to cielené.

 

Kde je teda rozdiel a čo zlepšuje pamäť?


Základným rozdielom pre mňa je, že pamäťové techniky, fungujúce na princípe vizualizácie, ktorá zapája pravú hemisféru nám dávajú nástroj, pomocou ktorého sme schopní zapamätať si viac vecí a dlhodobo, len iným spôsobom na aký sme zvyknutí. A toto som u žiadnej aplikácie nenašla.

Pretože hraním hier možno, opakujem len možno zlepšíme na určitú dobu, určité poznávacie schopnosti, ale nikdy neprekonáme hranice ako si zapamätať podstatne viac ako doteraz, jednoducho preto, lebo nevieme ako obísť obmedzenia pracovnej pamäti.

Navyše vedci sa stále sporia, či existuje relevantný dôkaz toho, či aplikácie na zlepšenie pamäti  skutočne fungujú.

Správne položená otázka by teda mala znieť skôr,  či si chcem zapamätať viac, rýchlejšie a na dlhšiu dobu – potom hurá na pamäťové techniky. Ktoré v kombinácii s prirodzenou pamäťou, logikou a našimi existujúcimi vedomosťami reálne zvýšia našu schopnosť pamätať si.

Alebo si chcem zábavnou formou, v rámci možností, zlepšiť na určitú dobu reakčný čas, koncentráciu, pohotovosť, priestorovú orientáciu a ostatné kognitívne funkcie. Ak je toto mojím cieľom, aplikácie budú tou správnejšou voľbou.


Vyštudovala som ekonómiu a po škole som sa vrhla do klasického pracovného kolotoča. Pracovala som na rôznych pozíciách obchodného zamerania v medzinárodných aj národných spoločnostiach.

Z komerčného sektora som na pár rokov zakotvila v neziskovom, kde sa moja časť, ktorá má rada výzvy mohla viac realizovať a kde som spoznala kopec úžasných a inšpiratívnych ľudí, ktorí sa snažili plniť svoje sny a vízie.

Aj vďaka nim som nabrala odvahu a vykročila do pre mňa absolútne neznámej oblasti. Začala som sa venovať vzdelávaniu seniorov a trénovaniu pamäti.

Mojou láskou a vášňou ale zostávajú  seniori v zariadeniach, kam sa snažím chodiť s rôznymi programami či už cvičenia, trénovania pamäti alebo ako dobrovoľník pre seniorov.

Spolu s ďalšími nadšencami som založila občianske združenie Seniori v pohybe, kde som sa snažila cez jednoduché pohybové aktivity, ako sú výlety do prírody,  či rôzne koordinačné cvičenia prinášať seniorom možnosť aktívneho trávenia voľného času. V roku 2020 som zo združenia odišla ale seniorom sa venujem ďalej cez stránku trenovaniepamati.sk.

Uvedomujem si, že som šťastný človek. Moja práca ma napĺňa a mám ju veľmi rada.